„Mne sa nechceee už ísť spať...ja ráno vstanem, mami...ešte musím odpísať kamošovi...dohrám túto hru...ešte nie je polnoc...“ V lepšom prípade odložia mobil, vypnú notebook, umyjú si zuby a s miernym frflaním odpochodujú do postele. V tom horšom, veď to poznáte. Tajne v noci ťukajú do klávesnice, ledva očami klipkajú na displej mobila ale nejdú spať a nejdú... Čo s vami, vážení teenageri? Tušíte, že sami sebe robíte zle?
Nič ti nehovorí nevoľnosť, únava a malátnosť počas dňa, totálna nekoncentrovanosť na štúdium, ale aj na normálne fungovanie počas dňa?  Prečo asi tá písomka nedopadla až tak dobre, aj keď si sa na ňu pripravil? Prečo sa tréner hnevá, že nedosahuješ uspokojivé výsledky v športe, hoci máš na viac? Ako to, že zaspíš počas dňa alebo zadriemeš v školskej lavici? Myslíš, že tvoja náladovosť sa dá ospravedlniť nálepkou "puberta"? Že tvoje správanie nie je podmienené aj tvojím stavom po prebdených nociach?