Rozprávka trochu inak

Kategórie
 
 
 
 
 

Darmo sa jej snažil vysvetliť, že jej neverný nebol, že ten mobil skrátka používa na to, aby ním komunikoval , aby sa dozvedal všetko, čo sa udeje vo svete. Aby vedel, čo, kde, kto s kým, prečo a načo...Len jedno mu uniklo. Že osoba, ktorá mu bola najbližšia ...o tej nevedel takmer nič. Všetko ostatné bolo zaujímavejšie, ako dialóg s človekom, ktorý ho miloval.

Každý pokus o rozhovor stroskotal pri pohľade na neho. Zahľadený do mobilu, nevnímal, čo mu hovorí, čo ju trápi, čo ju cez deň rozosmialo. On jej ukazoval v mobile, čo sa kde a kedy stalo. Zo začiatku počúvala, pritakávala, smiala sa na tom. Neskôr už nie.

Najprv jej bolo smiešne to, ako úporne hľadí do mobilu, ako na sviatosť oltárnu. Potom sa už hnevala, keď problémy, ktoré sa vyskytli neriešili spolu. Nič jej k nim nepovedal, pretože on sa musel venovať mobilu. Celému svetu, čo v ňom bol. Nielen tomu pracovnému, ale aj sociálnym sieťam, správam, pikoškám, zaujímavostiam.

Unikal mu malý detail...malý, ale dôležitý. Ak chceme budovať vzťah, musia byť na to dvaja.

 

Pred týždňom som bola v obchode ( samozrejme, chodím tam častejšie ako raz do týždňa :)) a stojac v rade, vypočula som si nechtiac rozhovor dvoch mužov v strednom veku.

„ Tá je už taká rozmaznaná, že nevie, čo vlastne chce“.

Prvá myšlienka bola, že mu zrejme blokujem teritórium nákupným košíkom , ale nebolo to o mne.

„ Kúpili sme počas troch rokov už tretie matrace a ona stále frfle , že tam ju to tlačí, to ju bolí, hento je moc mäkké. Ide ma z nej poraziť!“

„Nemeň matrace, vymeň manželku“ znela rada od kamaráta. S touto taktikou však dotyčný pán nebol stotožnený a preto sa sťažoval ďalej. A to mi pripomenulo rozprávku Princezná na hrášku. Tak si sadnite milé VEĽKÉ deti a počúvajte.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia